Juraj Bukna a Ján Laurinčík sa rozprávali s ASB

Autor Archív

Juraj Bukna a Ján Laurinčík sa rozprávali s ASB

Konatelia Juraj Bukna (vľavo) a Ján Laurinčík (vpravo) na terase apartmánového domu Lebenski.

Tatry majú náročného klienta

Juraj Bukna a Ján Laurinčík Regionálny developer z Oravy, ktorý nesie meno svojich zakladateľov, stojí za projektom apartmánového domu Lebenski vo Vysokých Tatrách.

Okrem domáceho Dolného Kubína má Bukna&Laurinčík zrealizované projekty aj v Banskej Bystrici a Martine a pripravuje zámer v Žiline. Firma realizuje polyfunkčné domy, apartmánové domy, obytné domy či kancelárske priestory na Orave. Významnou udalosťou je pre ňu nominácia nadčasového polyfunkčného domu Zelená lipa na ocenenie CE ZA AR 2024, ktorý navrhlo košické architektonické štúdio Atrium Architekti.

O developerských začiatkoch, výstavbe vo Vysokých Tatrách, nominovanej Zelenej lipe a ďalších témach sme sa rozprávali s konateľmi firmy – Jurajom Buknom a Jánom Laurinčíkom.

Developerská spoločnosť Bukna&Laurinčík existuje od roku 2011. Akým vývojom ste prešli za 13 rokov? Aké boli vaše developerské začiatky?

J. BUKNA: Development naplno robíme od leta 2017. Dovtedy sme robili projekty len popri našich pôvodných zamestnaniach – ja som pracoval v advokátskej kancelárii a spoločník Ján Laurinčík viedol svoju realitku. Začali sme tesne po škole a bol to trochu „punk“, najmä čo sa týka riadenia stavby a financovania. Boli sme bez akýchkoľvek skúseností, ale veľmi sme chceli.Náš prvý projekt bol medicínske centrum, v ktorom sme v starej policajnej stanici v Dolnom Kubíne vybudovali Medicentrum – deväť ambulancií, lekáreň a desať garáží.

Neboli sme úplne bez skúseností, robili sme právo nehnuteľností a aj ako realitní makléri, ale ostatné veci sme sa učili sami v priebehu realizácií našich projektov. Chodili sme na školenia, „odkukávali“ sme od skúsenejších. Pomohli nám mentori a veľa sme študovali. Študujeme vlastne stále.

J. LAURINČÍK: Spätne to hodnotíme pozitívne, pretože prvé počiny výborne preverili našu ochotu ostať v tomto biznise, ktorý dnes definujeme ako sústavné riešenie problémov. Nabrali sme cenné skúsenosti a ako bonus máme neuveriteľné zážitky. Od počiatku je s nami vo firme kolega Peter Zubaj, ktorý pri spomienkach na začiatky nevie zadržať smiech. Práve Peter riadi náš projekt Lebenski vo Vysokých Tatrách.

Nedávno ste v Dolnom Kubíne dokončili polyfunkčný dom Zelená lipa, ktorý navrhli Atrium Architekti a dnes je nominovaný na ocenenie CE ZA AR. Ako na projekt reagujú domáci?

J. BUKNA: Na Zelenú lipu máme veľmi pozitívne ohlasy. Ten projekt je krásny a klienti si ho veľmi chvália. Architektov si vyberáme jednoducho, sledujeme odborné publikácie, a keď sa nám páči práca niektorého z ateliérov, tak ho oslovíme. Zelená lipa je komunitné bývanie vo veľmi vysokom štandarde. Stojí na okraji najobľúbenejšieho sídliska Bysterec, kde je v pešej dostupnosti kompletná občianska vybavenosť.Máme tam veľké hliníkové okná, originálnu tehličkovú fasádu kombinovanú so štýlovou plechovou fasádou, ktorá je odvetraná. Sú tam aj zelené strechy, veľké lodžie a veľké strešné terasy. Využívame aj podlahové kúrenie, čo v bytoch nie je bežné. Krásny prvok sú aj exteriérové screenové rolety, ktoré zabezpečujú tienenie a aj súkromie. Architektúra a aj použité materiály sú výnimočné.

J. LAURINČÍK: Denne chodím okolo a vždy sa veľmi poteším, že v Dolnom Kubíne máme takúto stavbu. Je to subjektívne, ale inak to zhodnotiť neviem. Zelená lipa je naša prvá nominácia na ocenenie CE ZA AR. Veľmi nás to potešilo, a motivuje nás to, aby sme ešte viac pridali a aj do budúcna robili takéto diela. Nominácia na ocenenie CE ZA AR je pre nás veľkou motiváciou do budúcna.

Bytový dom Zelená lipa, Dolný Kubín od ateliéru Atrium Architekti je nominovaný na ocenenie CE ZA AR.
Bytový dom Zelená lipa, Dolný Kubín od ateliéru Atrium Architekti je nominovaný na ocenenie CE ZA AR. | Zdroj: BL
Ako ste spomenuli, staviate vo Vysokých Tatrách. Aké je špecifikum developovania projektu v Tatrách oproti iným regiónom?

J. BUKNA: Tatry sú slovenský klenot, a preto mnohí pozorne vnímajú, čo tam robíte. Sme viac pod drobnohľadom úradov, ochranárov, ale aj verejnosti. Je dobre, že to tak je, a nám to neprekáža, lebo pravidlá sa snažíme dodržiavať všade. S povoľovacím procesom v Tatrách sme problém nemali. Na povoľovacích procesoch pracujeme veľmi systémovo a využívame množstvo interných manuálov, ktoré stále vylepšujeme. A treba povedať, že ak rekonštruujete existujúci objekt, čo je náš prípad, je to výrazne jednoduchšia situácia, ako keď staviate „na zelenej lúke“.

J. LAURINČÍK: V našom prípade sme špeciálne pripomienky verejnosti nezaregistrovali a ochranári mali len také požiadavky, ktoré vyplývajú zo stupňa pásma ochrany, v ktorom sa nachádzame.

Ďalšia osobitosť Tatier je malá ponuka a veľký dopyt. Mám pocit, že v Tatrách je dopyt po všetkom. Apartmány, domy, chaty, pozemky, na všetko čaká množstvo kupujúcich. To generuje náročného klienta, ktorý chce nehnuteľnosť, ktorá je architektonicky a kvalitatívne hodná Tatier. Uvedomujeme si, že naše dielo bude dlhé roky súčasťou tatranského prostredia, to je obrovská výzva.

Apartmány Hillside, Kubínska Hoľa od architektov Šercel Švec
Apartmány Hillside, Kubínska Hoľa od architektov Šercel Švec | Zdroj: BL
Potrebuje podľa vás mesto Vysoké Tatry hlavného architekta?

J. BUKNA: Neviem, to je ťažká otázka. Veľmi veľa by záležalo na kvalite personálneho obsadenia takéhoto úradu a na kvalite územného plánu, ktorý vie definovať požiadavky na architektúru. Potom je tu otázka vynútiteľnosti práva, v čom sme na Slovensku, žiaľ, slabí. Ak chcú samosprávy pozitívne ovplyvňovať architektúru na svojom území, nemajú to ľahké, ale nesmú to vzdať.

Apartmánový dom Lebenski stojí v Hornom Smokovci. Prečo práve tam? Ako dlho ste hľadali pozemok?

J. LAURINČÍK: Príležitosť sme v Tatrách hľadali roky. Zameriavali sme sa najmä na Smokovce a Tatranskú Lomnicu, takže fyzicky sme veľa nepochodili. Príležitostí v Tatrách je málo, a keď na nejakú narazíte, zvyčajne je tam určitý problém, ktorý treba riešiť. Tých problémov je neúrekom, od prehnaných očakávaní predávajúcich cez konkurenciu až po rôzne právne komplikácie a technické limity. Ale development je o riešení problémov. O terajší projekt sme dlho bojovali a sme radi, že sa nám ho podarilo získať. Je to fantastické miesto.

Apartmánový dom Bešeň v Bešeňovej
Apartmánový dom Bešeň v Bešeňovej | Zdroj: BL
Pripravuje ďalší projekt v Tatrách? Trúfli by ste si postaviť hotel alebo sanatórium, opraviť národnú kultúrnu pamiatku?

J. BUKNA: Ďalší projekt v Tatrách nemáme v štádiu prípravy, ale je pravda, že by sme chceli v Tatrách pokračovať. Fyzicky si hotel alebo sanatórium postaviť trúfame. Nebojíme sa ani národných kultúrnych pamiatok. Druhá vec je hoteliersky biznis alebo biznis sanatórií, v tom nie sme doma, preto týmto smerom neuvažujeme.

Kupujú klienti apartmány skôr pre seba alebo na prenájom?

J. LAURINČÍK: Ako v ktorom projekte. Ak ide o projekt Lebenski, klienti si apartmány kupujú najmä pre svoju potrebu. Slováci už dávno vedia, že tie môžu byť dobrým zdrojom príjmov. Tí, ktorí kupujú apartmány s týmto cieľom, vedia, ako na to, a niektorí to robia veľmi dobre.

Majú záujem o kúpu rekreačných nehnuteľností aj Poliaci a Česi, prípadne iní zahraniční investori?

J. BUKNA: Keď sme chystali projekty na Liptove alebo vo Vysokých Tatrách, robili sme prieskum, koľko majiteľov existujúcich rekreačných nehnuteľností prichádza spoza hraníc. Výsledok je, že veľmi málo, väčšina sú Slováci.

V Tatrách je málo pozemkov a vysoké ceny nehnuteľností. Navyše, ako sme už spomínali, pre komplikovaný povoľovací proces sa tu stavia extrémne ťažko. Keby ste mali tú kompetenciu, ako by ste riešili zlepšenie dostupnosti nehnuteľností?

J. LAURINČÍK: Neviem. Toto je v prvom rade otázka na Tatrancov, na širokú verejnosť, na urbanistov. Čo v Tatrách chceme, aké sú potreby, čo je cieľ alebo ideál? Toto sú otázky, ktoré treba v spoločnosti vyriešiť ako prvé.

Primátor mesta Vysoké Tatry presadzuje úplnú stavebnú uzáveru. Čo si o tom myslíte?

J. LAURINČÍK: Dôležitý je kontext, v ktorom to odznelo, a ten nepoznám. Uzávera môže mať zmysel v určitých oblastiach, ak sleduje legitímne ciele. Na druhej strane výstavba musí reagovať na potreby spoločnosti, a ak sú tieto potreby v súlade s koncepciou rozvoja danej samosprávy, mala byť mať zelenú. Samozrejme, za predpokladu, že stavebníci budú dodržiavať všetky regulatívy.

Od apríla 2024 je platná novela stavebného zákona. Nezlepšila situáciu pri povoľovaní?

J. BUKNA: Ešte uvidíme, treba na to čas. Zatiaľ sme zaregistrovali, že úrady majú ťažšiu situáciu, pretože niektoré situácie sú nejasné a nevedia, ako postupovať. Od nového stavebného zákona nemáme špeciálne očakávania. Sústredíme sa na to, aby sme sa mu čo najlepšie prispôsobili.

Čo treba dobudovať, obnoviť v Tatrách, aby sa zlepšil komfort návštevníkov v porovnaní s Rakúskom, Talianskom či so Slovinskom? J. BUKNA: Nosnú infraštruktúru. Myslím tým najmä záchytné parkoviská a verejnú hromadnú dopravu tak, aby centrá tatranských osád neboli preťažené autami a boli čo najpriateľskejšie k chodcom. Chodec v Tatrách vôbec neprekáža, prekáža len veľké množstvo áut.

Je podľa vás naplnený poten­ciál Vysokých Tatier v turizme, športe v klimatickej liečbe?

J. LAURINČÍK: Každý môže mať inú predstavu, ako vyzerá naplnený potenciál Tatier, takže odpoveď by bola veľmi subjektívna. Ale myslím si, že naša krajina všeobecne svoj obrovský potenciál ani zďaleka nenapĺňa.

Juraj Bukna  (40) V roku 2010 ukončil Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia pracoval ako realitný maklér a neskôr pôsobil v advokácii, kde sa zameriaval na obchodné právo a právo nehnuteľností. Riadi firmu a je zodpovedný za vzdelávanie, interné systémy a celkovú stratégiu. Developmentu sa venuje od roku 2017.

Ján Laurinčík (41) Vyštudoval Fakultu verejnej správy na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Od roku 2008 pracuje s nehnuteľnosťami. Najprv ako realitný maklér a neskôr ako riaditeľ realitnej kancelárie. Vo firme pôsobí ako výkonný riaditeľ a zodpovedá za akvizície nových príležitostí a za realizáciu developerských projektov. Developmentu sa venuje od roku 2017.

Text: Monika Voleková, Foto: Miro Pochyba, Bukna&Laurinčík

Článok vznikol v spolupráci s firmou BL, s. r. o.

Zdroj: www.asb.sk

ASB o nás napísali v súvislosti s nomináciou nášho diela na cenu CE ZA AR

02 instagram
 

Nominácie CE ZA AR: Nedokončený rodinný dom, rekonštrukcie typizovaných škôl či bazén ako obývačka

Vo výbere diel in situ sa v tomto ročníku ocitli rekonštrukcie a dostavby až štyroch verejných vzdelávacích inštitúcií – základných škôl a jaslí. Odborná porota navštívila počas uplynulého týždňa 24 realizovaných diel, ktoré postúpili do druhého kola. Z tohto zoznamu vzišli nominované diela v jednotlivých kategóriách. Laureátov sa dozvieme na slávnostnom vyhlásení 3. októbra 2024.

Slovenská komora architektov tento rok už po 23-krát ocení to najlepšie zo súčasnej slovenskej architektúry cenami za architektúru – CE ZA AR. Zo 116-tich prihlásených architektonických realizácií v 1. kole zúžili porotcovia výber na 30 diel, ktoré osobne v priebehu minulého týždňa navštívila.

Buďme spolu #domavarchitektúre

V aktuálnom ročníku CE ZA AR je cieľom komunikačnej kampane zviditeľnenie širokého spektra prístupov k bývaniu a podnietenie odbornej diskusie na túto tému (#domavarchitekture).

„Bývanie je prvá vec, ktorá sa v architektúre rieši. Je to základ, ktorý nás formuje. Domovom je všetko, kde sa pohybujeme celý deň, aj pracovné prostredie. Počas pandémie covidu sa hranice zotreli. Dnes už nechceme byť izolovaní, chceme vyjsť von, chceme priestor okolo nás mať ako domov,“ podelila sa Zuzana Zacharová o svoj pohľad v kontexte tohtoročnej témy.

Zloženie odbornej poroty:
  • Ján Hoffstädter,
  • Petra Kunarová,
  • Samppa Lappalainen,
  • Matúš Pajor (náhradník),
  • Jan Schindler,
  • Lucie Vogelová,
  • Doris Wälchli,
  • Zuzana Zacharová.

Okrem diel ocenených v 6-tich kategóriách budú v rámci galavečera vyhlásené aj dve špeciálne ocenenia.

„Cena verejnosti“ je udeľovaná na základe internetového hlasovania, ktoré prebehne počas septembra na internetovom portáli https://cezaar.tv/. Hlasovanie verejnosti je podporené generálnym mediálnym partnerom ocenenia Denníkom N, v rámci rubriky Minúta po minúte, počas mesiaca september.

Ocenenie „Patrón architektúry” udeľuje predstavenstvo Slovenskej komory architektov za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom, ale, naopak, je výsledkom práce osobnosti, miestnej samosprávy alebo inštitúcie, ktorá sa zaslúžila o rozvoj architektúry na Slovensku.

Slávnostné vyhlásenie ocenených diel sa uskutoční vo štvrtok 3. októbra 2024 v Starej tržnici v Bratislave. Priamy prenos z odovzdávania CE ZA AR 2024 bude vysielaný na Dvojke RTVS.
 

Nominované diela v kategórii Rodinné domy


Rodinný dom Pernek
Rodinný dom Pernek
Rodinný dom Pernek | Zdroj: alex shoots buildings

Pernek (2022)
Ateliér: Studený architekti
Architektúra: Ján Studený, Maroš Bátora, Daniel Silva
Iné: Antonín Postřihač (statika)

Drevodom Devín
Drevodom Devín
Drevodom Devín |

Bratislava – Devín (2023)
Ateliér: plusminusarchitects
Architektúra: Maroš Fečík, Filip Kandravý, Katarína Rojková

Dom S
Dom S
Dom S | Zdroj: Matej Hakár

Stupava (2023)
Ateliér: GRAU
Architektúra: Andrej Olah, Filip Marčák, Matej Kurajda

Rekonštrukcia domu BBNV
Rekonštrukcia domu BBNV
Rekonštrukcia domu BBNV | Zdroj: Peter Jurkovič

Bratislava (2022)Ateliér: JRKVC

Nominované diela v kategórii Bytové domy


ZWIRN 1 – Mestský blok
ZWIRN 1 - Mestský blok
ZWIRN 1 – Mestský blok | Zdroj: Matej Hakár

Bratislava (2023)
Ateliér: Compass Architekti
Architektúra: Juraj Benetin, Matej Grébert, Daniel Bartoš, Peter Dostál, Marcel Vadík, Peter Janeček
Krajinná Architektúra: Iveta Augustínová , Ján Augustín
Iné: Veronika Selingerová (umelecké diela)

Podun
Podun
Podun | Zdroj: alex shoots buildings

Bratislava (2024)
Ateliér: kuklicasmerek+
Architektúra: Peter Kuklica, Martin Smerek
Iné: Michal Bajan (stavebné riešenie), Peter Šlachta (koncepčný vklad investora), Klaudia Ganderák Matiaško (spoluautor interiérov)

Polyfunkčný dom Zelená lipa
Polyfunkčný dom Zelená lipa
Polyfunkčný dom Zelená lipa | Zdroj: Matej Hakár
Dolný Kubín (2024)
Ateliér: Atrium Architekti

Nominované diela v kategórii Občianske a priemyselné budovy


Rekonštrukcia Základnej školy Plickova
Rekonštrukcia Základnej školy Plickova
Rekonštrukcia Základnej školy Plickova | Zdroj: Rastislav Blaško

Bratislava (2023)
Ateliér: PANTOGRAPH

The Mill
The Mill
The Mill | Zdroj: Matej Hakár 

Bratislava (2024)
Ateliér: DKLN
Architektúra: Ladislav Nagy, Štefan Bekeš, Zuzana Farkašová, Andrej Kocian
Iné: Eduard Rolfes (Hlavný inžinier), Filip Šicko (sochárske diela), Diana Divynets (spolupráca / koncepčný vklad), Lea Debnárová (spolupráca / koncepčný vklad), Ašot Haas (umelecké dielo v interiéri).

LAUR
LAUR
LAUR | Zdroj: Matej Hakár

Bratislava (2022)
Ateliér: kuklicasmerek+
Architektúra: Peter Kuklica, Martin Smerek, Matej Otrísal, Ján Kohút, Juraj Hubinský
Iné: Roman Rosina (stavebné riešenie)

Ateliéry Nádvorie
Ateliéry Nádvorie
Ateliéry Nádvorie |

Trnava (2023)
Ateliér: Sadovsky & Architects, Laboratórium architektúry krajiny
Architektúra: Oliver Sadovský, Viliam Zajíček, Martin Červienka
Krajinná Architektúra: Michal Marcinov, Barbora Hrmová

Prístavba a nadstavba základnej školy v Devínskej Novej Vsi
Prístavba a nadstavba základnej školy v Devínskej Novej Vsi
Prístavba a nadstavba základnej školy v Devínskej Novej Vsi | Zdroj: Matej Hakár

Bratislava (2023)
Ateliér: AtomStudio
Architektúra: Martin Hudec, Katarína Bergerová
Iné: Daniel Kubiš (spolupráca pri realizácii

Nominované diela v kategórii Interiér


Kotva
Kotva
Kotva | Zdroj: Martin Jevčík

Bratislava (2024)
Ateliér: alanprekop
Architektúra: Alan Prekop
Iné: Sebastian Komáček (výtvarná spolupráca, práca s oceľou)

Bazén byt
Bazén byt
Bazén byt | Zdroj: Matej Hakár

Bratislava (2023)
Ateliér: GRAU
Architektúra: Andrej Olah, Filip Marčák, Matej Kurajda

Byt 11
Byt 11
Byt 11 | Zdroj: Matúš Nedecký

Šaľa (2024)
Ateliér: ZORAN SAMOL
Architektúra: Zoran Samol

Byt T25
Byt T25
Byt T25 | Zdroj: Matej Hakár

Bratislava (2023)
Ateliér: TOITO architekti
Architektúra: Katarína Príkopská, Ivan Príkopský, Tomáš Szőke


Nominované diela v kategórii Exteriér


Urban Residence – Obytný dvor
Urban Residence - Obytný dvor
Urban Residence – Obytný dvor | Zdroj: Pavel Meluš

Bratislava (2021)
Ateliér: Compass Architekti
Architektúra: Juraj Benetin, Matej Grébert, Peter Janeček, Juraj Česelský, Samuel Korbeľa, Daniel Paulík
Krajinná architektúra: Ján Augustín, Iveta Augustínová

Park na nábreží
Park na nábreží
Park na nábreží | Zdroj: Michaela Dunajská

Poprad (2022)
Ateliér: DUNAJSKI studio
Architektúra: Tatiana Dunajská, Michaela Dunajská
Krajinná architektúra: Helena Sarvašová, Lívia Neupauerová
Iné: Janka Dunajská (dopravný inžinier)

Obytný súbor Nový dvor
Obytný súbor Nový dvor
Obytný súbor Nový dvor | Zdroj: Pavel Kudiváni

Bratislava (2023)
Ateliér: Sadovsky & Architects, Laboratórium architektúry krajiny
Architektúra: Oliver Sadovsky, Peter Hubinský, Dalibor Špilák, Mateja Vonkomerová, Branislav Husárik, Silvia Rosíková
Krajinná architektúra: Michal Marcinov, Andrej Morávek, Katarína Stanislavová, Matúš Antolík, Zuzana Antolíková

Bratislavská Kalvária
Bratislavská Kalvária
Bratislavská Kalvária | Zdroj: Juraj Hantabal

Bratislava (2023)
Architektúra: Michaela Hantabalová, Juraj Hantabal, Pavlína Blažeková, Mária Hantabalová
Iné: Slavomír Šmihula (návrh statických konštrukcií), Marko Valach (realizácia betónových konštrukcií), Robert Starinský (realizácia sadových úprav)

Nominované diela v kategórii Fenomény architektúry


Prvá fáza revitalizácie Námestia slobody v Bratislave
Prvá fáza revitalizácie Námestia slobody v Bratislave
Prvá fáza revitalizácie Námestia slobody v Bratislave | Zdroj: Matej Hakar

Bratislava (2023)
Ateliér: 2021 s.r.o., Laboratórium architektúry krajiny Architektúra: Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký, Michaela Lőrinczová, Jana Smolíková, Lenka Borecká, Dorota Volfová, Matúš Antolík, Miroslava Daňová, Monika Bočková, Dominika Štrbíková, Magdaléna Mikundová
Krajinná architektúra: Michal Marcinov, Andrej Morávek, Katarína Stanislavová
Iné: Stanislav Režný (spoluautor rekonštrukcie fontány a autor technologického riešenia), Boris Belan (dizajnér kovovej konštrukcie)

Nová Hájovňa
Nová Hájovňa
Nová Hájovňa | Zdroj: Zuzana Minarovičová

Bratislava (2023)
Ateliér: OFFICE110 architekti, Ateliér Divo
Architektúra: Richard Kastel, Peter Kopecký, Martin HörmannKrajinná architektúra: Ján Augustín, Iveta Augustínová, Anna Petříková
Iné: Peter Hörmann (statika)

Apartmány v Rožňavskom kláštore
Apartmány v Rožňavskom kláštore
Apartmány v Rožňavskom kláštore | Zdroj: Matej Hakár

Rožňava (2022)
Ateliér: Sadovsky & Architects
Architektúra: Oliver Sadovsky, Martin Červienka

Starý vodojem – Várdomb
Starý vodojem – Várdomb
Starý vodojem – Várdomb | Zdroj: Pavol Pauliny

Bernolákovo (2023)
Architektúra: Pavol Pauliny, Marcela Sládečková – Murínová, Michal Vaňo, Ondrej Jobus
Iné: Lukáš Kramarčík (statik)

 
Zdroj: www.asb.sk

Juraj Bukna a Ján Laurinčík sa rozprávali s Forbes

Juraj Bukna a Ján Laurinčík sa rozprávali s Forbes. Nech sa páči, článok z časopisu Forbes je nižšie.

V našich projektoch spájame emócie a ekonomicky dobré rozhodnutia

Vdychujú život nevyužitým budovám a nezabúdajú na udržateľnosť. Developerská spoločnosť Bukna & Laurinčík disponuje v rámci svojho portfólia projektmi, ktoré sú zaujímavé nielen architektúrou, ale aj históriou a ideou. O svojich aktuálnych plánoch hovoria majitelia Juraj Bukna a Ján Laurinčík.

Ako a kedy vznikla developerská spoločnosť Bukna & Laurinčík?

J. B.: V roku 2017 som sa spojil s mojím partnerom Jánom. Ešte ako makléri sme predávali niečo, čo nám developer alebo vlastník dal, no chceli sme viac vyhovieť klientovi a vytvárať projekty podľa jeho predstáv. Pozeráme sa na to, čo klient chce, a keďže to už máme v moci, vieme to ovplyvniť.

Zdroj foto: Bukna & Laurinčík 

Čomu sa v súčasnosti primárne venujete?

J. L.: Máme apartmány v Bešeňovej, ktoré sú postavené a skolaudované. Do tohto projektu sme išli práve kvôli lokalite, ktorá je turisticky vyhľadávaná. Čo sa týka Zelenej lipy v Dolnom Kubíne, rekonštruujeme bývalý hotel a prerábame ho na byty. Tento projekt je zaujímavý po architektonickej stránke. Nesmieme zabudnúť ani na projekt Lebenski. To sú tri aktuálne projekty, ktoré sú živé.

Zdroj foto: Marek Mucha 

Čím je spomínaný Lebenski podľa vás špecifický?

J. B.: V prvom rade to je poloha. V Tatrách sa veľmi ťažko stavia, je tam málo nehnuteľností a obrovský dopyt. Každý, kto chce vytvoriť niečo nové, má veľmi zložitý povoľovací proces. Lebenski  sa nachádza v časti Horný Smokovec. Je to samostatne stojaci objekt, poskytuje potrebné súkromie, disponuje krásnymi výhľadmi a je blízko centra Starého Smokovca. Navrhovali ho architekti, ktorí dostali Cenu Dušana Jurkoviča aj ocenenie CE ZA AR. Použité sú vysokohorské materiály, ako je titánzinková strecha, alebo pôvodný obklad žula. Ako výhodu vnímame blízkosť zastávky električky, ktorá je vzdialená do sto metrov.

V čase, keď väčšina developerov stavia vlastné stavby, ste sa vy rozhodli tým starším vdýchnuť nový život. Čo vás k tomu motivuje?

J. B.: Staviame aj na zelenej lúke, no najväčšou výzvou je prinavrátenie života zdanlivo „odpísaným“ stavbám. Ak v Tatrách prerábate existujúci objekt, je to oveľa priechodnejšie pre spoločnosť, pretože nezaberáte nové zelené plochy a naša uhlíková stopa je tak výrazne nižšia. Objekt kompletne obnovíme a bude slúžiť ešte dlhé desiatky rokov. Druhá vec je tá, že keď takémuto nevyužívanému objektu dáte novú myšlienku, je to ekonomicky zaujímavé. Starý majiteľ sa zbaví nehnuteľnosti a my dokážeme nájsť nový účel využitia, ktorý naši klienti oceňujú.

Ak v Tatrách prerábate existujúci objekt, je to oveľa priechodnejšie pre spoločnosť, pretože nezaberáte zelené plochy a uhlíková stopa tam už raz vytvorená bola. Objekt obnovíte a môže slúžiť ešte dlhé desiatky rokov.

J. L.: Má to svoje výhody aj nevýhody. Staré stavby majú svoje prekvapenia. V Lebenskom je celé spodné podlažie prerobené na nové apartmány. Kedysi tam boli pivnice a nevyužité priestory, avšak vznikli z toho najzaujímavejšie apartmány s predzáhradkami. To sú riešenia, ktoré nás najviac bavia. Chodíme po svete, aby sme sa inšpirovali a aplikovali to u nás.

Ako sa projekt Lebenski stavia k témam ekológie a udržiavania zelene?

J. B.: Určite je najdôležitejšie zachovanie objektu. Nájdete tam kameň, ktorý je architektonickým pôvodným prvokom a recykloval sa. Zachytávame tiež dažďovú vodu a sadíme stromy nielen u nás, ale po celých Tatrách. Pôvodný objekt mal veľmi málo parkovacích miest, my sme ich viac než zdvojnásobili, avšak koeficient zelene sme udržali rovnaký, a to vďaka mlatovým a zeleným parkovacím plochám. Máme tam aj dve nabíjacie miesta pre elektromobily.

Prečo by ste sa práve vy rozhodli pre kúpu nehnuteľnosti vo Vysokých Tatrách?

J. B.: Príležitosti vyhľadávame hlavne v krajských mestách alebo v turisticky atraktívnych lokalitách. Práve Starý Smokovec, Tatranská Lomnica a Štrbské Pleso sú top lokality aj v samotných Tatrách. Dopyt tam nebude uspokojovaný ani do budúcna, takže hodnota nehnuteľností bude len rásť. Na jednej strane tam máme emočnú vec, na druhej strane je to ekonomicky dobré rozhodnutie.

J. L.: V porovnaní s Bratislavou neviete v Tatrách dopyt uspokojiť hromadnou zástavbou. Obmedzené možnosti kúpiť v Tatrách nehnuteľnosť vytvárajú obrovský dopyt z ekonomicky silných častí Slovenska, Čiech a Poľska. Apartmán vie prinášať silnú emóciu, najmä ak tam chodíme s rodinou a priateľmi. Na druhej strane ho vieme prenajímať, keď tam majiteľ nie je, a jeho hodnota bude stúpať, keďže dopyt bude prevyšovať ponuku.

Čo môžeme od spoločnosti Bukna & Laurinčík očakávať v budúcnosti? 

J. B.: Chceme sa držať rezidencie a ostať v tomto segmente. Určite sa budeme snažiť narásť a stále na sebe pracujeme. Zručnosť, ktorú získavame, chceme využiť pri ďalších projektoch, po ktorých sa stále obzeráme, rovnako však aj po equity partneroch, ktorí by nám pomohli realizovať väčšie projekty. Chceme sa presadiť aj v Bratislave.

Tento obsah vznikol v spolupráci s klientom.

Zdroj: www.forbes.sk

O našom projekte Lebenski napísali v ASB

Sme veľmi potešení, že náš krásny projekt v Tatrách si všimol aj odborný portál ASB. O našom projekte Lebenski napísali tento článok.

Developerská firma z Oravy Bukna & Laurinčík má vo svojom portfóliu už viacero stavieb, ktoré súvisia s cestovným ruchom.

Ich portfólio zahŕňa Apartmánový dom Borovica, Apartmány Bešeňová, v roku 2022 skolaudované Apartmány Hillside na Kubínskej holi a pomyselnou čerešničkou na torte a vlajkovou loďou je výstavba Apartmánového domu Lebenski v tatranskom Hornom Smokovci. Výstavba sa začala v januári tohto roka, vo februári pokračovala búracími prácami a v súčasnosti prebiehajú hrubé murárske práce a príprava na montáž nového krovu.

Na jej mieste v lokalite Pekná vyhliadka, v katastri Starého Smokovca, stála v minulosti zotavovňa Nový život, ktorá bola neskôr známa pod názvom hotel Panda. Prípravy na projekt objektu s prízemím, s troma nadzemnými podlažiami, 33 apartmánmi a 6 mezonetmi sa začali v roku 2020. Za rok a pol si investor zabezpečil povolenia a výberu generálneho dodávateľa venoval pol roka. Vyhľadanie konkrétneho pozemku trvalo oveľa dlhšie.

Architekti zachovali hodnotné prírodné materiály

Autorom architektúry je košický ateliér Atrium architekti, ktorý v roku 2017 získal Cenu Dušana Jurkoviča za Mlyn Humenné. V roku 2022 vyhral súťaž na štvoricu 100-metrových veží v centre Popradu – Poprad Popart, tento rok sa stal víťazom súťaže na Seniorský dom v Bratislave a na svojom konte má ďalšie úspechy.

Apartmánový dom vznikol pod vedením architekta Michala Buráka. Sústredili sa na zachovanie výrazu a charakteru pôvodnej budovy, na hodnotné prírodné materiály pre súčasnosť ako masívny žulový obkladový kameň, v náznakoch na geometriu a výšku strechy.

Na otázku, ako pristupovali k tvorbe objektu, odpovedal, že zvolili cestu postupného odkrývania všetkých nánosov, ktoré čas priniesol. „Osekali sme na kosť, čo nebolo potrebné, zachovali sme hodnotné momenty a vniesli do konceptu požiadavky klienta na nové využitie objektu,“ uviedol architekt Michal Burák. V náznakoch boli pre nich inšpiráciou historické, vysokohorské hotelové komplexy zo sveta.

„Súťaž v pravom slova zmysle sme nerobili. Dlhodobo sledujeme prácu špičkových architektonických ateliérov. Keď sa nám práca niektorého dlhodobo pozdáva, oslovíme ho,“ povedal pre ASB člen vedenia firmy Juraj Bukna. Impulzom výstavby bolo samotné prostredie Tatier, pretože túžili robiť projekt práve na takomto unikátnom mieste.

Cieľom je aktívny oddych vo vysokohorskom prostredí

Záujem o dovolenku vo Vysokých Tatrách je trvalý zo strany domácich aj zahraničných klientov. Ponuka v slovenských veľhorách je a bude, pre objektívne limity prostredia, vždy obmedzená. „Dopyt je pritom tvorený tou najsolventnejšou klientelou z celého Slovenska vrátane Bratislavy. Sekundárne dopyt plynie aj z Čiech alebo iných krajín. Projekt Lebenski je určený pre náročnú klientelu,“ povedal otvorene Juraj Bukna.

Cieľovou skupinou sú podnikatelia, manažéri, lekári, ktorí chcú kvalitnú nehnuteľnosť na jedinečnom mieste. Projekt čerpá aj z blízkosti k Tatranskej elektrickej železnici, ktorou sa dá dopravovať po veľkohorách a k Ceste slobody. Cieľom je užiť si hory pešo, na bicykli či verejnou dopravou, nie autom.

Rozloha apartmánov sa pohybuje od cca 43 m2 do takmer 150 m2 a ceny zodpovedajú lokalite aj materiálu. Pohybujú sa od približne 300-tisíc do 800-tisíc eur, aktuálne je predaná asi polovica apartmánov.

Náklady na stavbu ovplyvnil aj skokový rast cien

Tomu bude zodpovedať kvalita materiálov, bude použitá napríklad titanzinková strešná krytina, polyuretánové liate podlahy alebo drevohliníkové okná. V mezonetových apartmánoch budú drevené obklady stropu a v kúpeľni voľne stojace vane z liateho mramoru.

Niektoré apartmány majú aj vlastnú saunu. Náklady na projekt Bukna nekonkretizoval, prezradil však, že sú vysoké. Ovplyvnil ich skokový rast cien stavebných materiálov aj snaha použiť špičkové materiály.

V súvislosti so štandardnými nákladmi na apartmán uviedol, že budú zodpovedať nákladom na obdobne veľký a kvalitne postavený apartmán alebo byt v inej horskej lokalite.

„Mierne vyššia bude časť nákladov na prevádzkovú údržbu spoločných priestorov a okolia apartmánového domu.“ Uviedol s tým, že investorovi záleží na tom, aby stavba a jej okolie vyzerali výborne aj po dlhých rokoch používania.

Apartmánový dom Lebenski, Horný Smokovec

  • Investor: Bukna & Laurinčík
  • Architekt: Atrium architekti pod vedením Ing. Arch. Michala Buráka
  • Počet apartmánov: 33
  • Počet mezonetov: 6
  • Počet štúdií: 1
  • Počet parkovacích miest: 40 ( z toho 2 nabíjačky pre elektromobily)
  • Zhotoviteľ: RBR ing (Žilina)
  • Realizácia: 1.Q 2023 – 3.Q 2024
Zdroj: www.asb.sk

Projektový manažér

Projektoví manažéri tvoria základ našej spoločnosti. Od ich schopností a výkonov závisí úspech alebo neúspech realizovaných projektov, a teda aj celej firmy. Dobrých ľudí je málo, a preto stále hľadáme potenciálnych kolegov, ktorí majú predpoklady úspešne zvládať výzvy, ktoré prináša pozícia projektového manažéra v realitnom developmente. 

Projektový manažér musí byť v prvom rade čestný, zodpovedný a dôrazný. Jeho schopnosť samostatne riešiť náročné úlohy a nepredvídané problémy pod tlakom je zásadná a každý uchádzač by sa mal ešte pred zaslaním CV sám zhodnotiť, či v tejto oblasti vyniká alebo nie. Ďalším predpokladom je schopnosť organizovať seba a svojich spolupracovníkov, vrátane viacerých dodávateľov a tiež spôsobilosť riešiť zložité medziľudské situácie a budovať dlhodobé vzťahy. 

Práca projektového manažéra (v skratke) začína po vyhľadaní a zabezpečení vhodnej príležitosti na realizáciu developerského projektu. Nasleduje organizačné zabezpečenie obstarania nehnuteľnosti, výber architekta, projektanta, získanie všetkých potrebných povolení, komunikácia s úradmi a samosprávami, výber a organizácia stavebných firiem a realizácia stavebnej časti projektu. K tomu treba pridať dohľad nad plnením marketingových plánov a plánov predaja, vrátane komunikácie s marketingovou agentúrou a realitnou kanceláriou. Manažér preberá zodpovednosť za plnenie termínov, kvality a rozpočtu v priebehu celého života projektu. Reportuje vedúcemu výroby, ktorý ho riadi a podľa potreby mentoruje.

Táto pozícia je veľmi náročná a nie je vhodná pre osoby, ktoré rozhádže akákoľvek nečakaná situácia. Tiež nie je vhodná pre tých, čo nezvládajú zodpovednosť, tlak a stres. Na druhej strane táto pozícia ponúka veľa slobody, výzvy, osobné naplnenie a nadštandardné finančné ohodnotenie a iné výhody (vynikajúca partia, auto, notebook, mobil, veľkú slobodu – pružný pracovný čas, home office a pod.). Obrovským benefitom (a aj povinnosťou) je sústavné vzdelávanie, ktoré má široký záber a pozostáva zo seminárov, školení, povinnej literatúry, prípadových štúdií a rôznych kurzov.  

Hľadáme manažérov so skúsenosťami ale aj bez nich. Ako vo všetkom, začínajúci manažér bez skúseností môže tento nedostatok nahradiť obrovskou dravosťou a chuťou na sebe pracovať. 

Chystáme nové projekty, ktoré si vyžadujú posilnenie nášho manažérskeho tímu. Ak vás táto práca zaujíma, budeme radi ak nám pošlete vaše CV už teraz (CV pošlite štrukturovaný s fotografiou, motivačný list neposielajte) na mail kariera@buknalaurincik.sk

Pošlite nám životopis

    Rozhovor s našimi partnermi pre Forbes

    Časopis Forbes vyspovedal našich partnerov Juraja Buknu a Jána Laurinčíka. Článok časopisu Forbes si môžete prečítať nižšie:

    Keď nemáš peniaze, pomôže nápad. Ako sa oravskí developeri presadili v realitnom biznise

    Spoznali sa ako realitní makléri na rodnej Orave. Keď zistili, že nehnuteľnosti v ponuke zväčša nie sú pekné ani funkčné, rozhodli sa dieru na trhu využiť a založili developerskú spoločnosť. A hoci v tomto nákladnom biznise začínali bez pomoci bánk, aktuálne patrí značka Bukna a Laurinčík medzi najväčších developerov na severnom Slovensku.

    Doba po páde režimu architektúre na Slovensku veľmi nepriala. Ľudia chceli bývať čo najrýchlejšie vo veľkom, krásnom a modernom. Alebo aspoň v lepšom ako susedia. Vkus stavbárov často ustúpil finančným limitom, módnym trendom či čisto inžinierskemu pohľadu na stavbu.

    Bez vkusu

    Výsledok je doposiaľ vidieť v rôznych kútoch Slovenska – divoké kombinácie cukríkových farieb, betónu a nablýskaných zábradlí, nefunkčné okná zvláštnych tvarov či rokokové balustrády na balkónoch a terasách rodinných domov. Tu padla fasáda za obeť výpredaju v miestnych stavebninách, tam architektúra doplatila na projektanta v rodine, ktorý „nám urobí návrh lacnejšie“.

     

    Juraj Bukna (vľavo) a Ján Laurinčík vybudovali na Orave developerskú spoločnosť. Foto: archív BL s.r.o.

    Pri predaji nehnuteľností to pravidelne cítili aj dolnokubínski realitní makléri Juraj Bukna a Ján Laurinčík. Hoci jeden pracoval ako koncipient v advokátskej kancelárii a druhý vyštudoval verejnú správu, najviac ich bavil realitný biznis, pri ktorom sa obaja spoznali.

    Byty a domy, ktoré predávali, však mali často kopec múch. „Stavali sa hrozné veci a nedalo sa to predávať,“ spomína na začiatok milénia Bukna.

    Dôvodom podľa neho mohlo byť aj to, že veľkí developeri na Oravu neprišli, pretože to pre nich nebolo ekonomicky zaujímavé. Mnohých bytových projektov v regióne sa potom zhostili stavbárske firmy.

    „Tie sa síce skvele vyznali v remesle, ale málo sa zamýšľali nad niečím takým ako je architektúra, zákazník a jeho potreby, umiestnenie stavby v krajine či verejný priestor,“ hovorí Bukna.

    Byty mali často výmery, ktoré si začínajúce rodiny nemohli dovoliť, v domoch bol zlý mix bytových a nebytových priestorov, architektonicky boli škaredé. „Opakovane sme sa snažili firmy presvedčiť, aby stavali inak, až sme sa napokon rozhodli, že to skúsime sami,“ vysvetľuje Bukna.

    Chýbajú prostriedky, pomôže nápad

    Náklady na výstavbu nehnuteľností sa začínajú na desiatkach či skôr stovkách tisíc eur, takže pre začínajúcich hráčov nie je developing jednoduchý segment biznisu. „Banky nám nechceli požičať, lebo sme boli mladí a nemali sme v tomto biznise žiadnu históriu,“ hovorí Juraj Bukna.

    V začiatkoch teda pomohla rodina a priatelia, ktorí k úsporám začínajúcich developerov pridali na rozbeh vlastné prostriedky.

    Napriek tomu museli nájsť cestu, ako sa v tomto vysokonákladovom biznise presadiť bez väčšieho kapitálu. Pomohlo poznanie prostredia, ktoré mali „obehané“ za roky maklérčenia.

    „Pre nedostatok peňazí sme museli pohnúť hlavou. Zamerali sme sa na staré nehnuteľnosti, ktorým bolo možné vďaka dobrému nápadu rýchlo vdýchnuť nový život aj s nízkymi nákladmi,“ vysvetľuje Bukna.

    Takou nehnuteľnosťou bola napríklad chátrajúca budova starej policajnej stanice na dolnokubínskom Brezovci. Štát sa snažil budovu opakovane predať v dražbe, no neúspešne. Územný plán totiž nepripúšťal využiť budovu na výstavbu bytov a nikto o ňu nemal záujem.

    Blízkosť nemocnice priviedla Buknu s Laurinčíkom k nápadu pretvoriť policajnú stanicu na ambulancie pre súkromných lekárov. „Obvolali sme lekárov z nemocnice aj širšieho okolia a zistili sme, že sú nám dokonca ochotní zaplatiť veľkú časť ceny dopredu,“ spomína Bukna.

    Developeri kúpili objekt za vynikajúcu cenu 60-tisíc eur, za pár mesiacov ho zrekonštruovali, pristavili garáže a výhodne predali všetky priestory.

     

    Prvý projekt premenil chátrajúcu policajnú stanicu v Dolnom Kubíne na súkromné ambulancie pre lekárov. Foto: archív BL

    „To, že nám lekári verili a zaplatili vopred, bola pre naše začiatky nielen veľká ekonomická vzpruha, ale aj povzbudenie, že ideme dobrým smerom, že to dokážeme,“ hovorí Bukna.

    Druhý život budov

    Úspech partnerov povzbudil. Namiesto atraktívnych lokalít na zelenej lúke začali hľadať ďalšie problémové nehnuteľnosti a vlastníkov, ktorým ostal v rukách realitný Čierny Peter.

    Nehnuteľností „v strese“ alebo vlastníkov „pod tlakom“ nie je podľa Buknu na Slovensku málo. Punc realít ako uchovávateľa hodnoty či zhodnotenia má na Slovensku medzi ľuďmi veľkú tradíciu.

    Mnohí podnikatelia pretavili zarobené peniaze do nehnuteľností v centre mesta či skladov na periférii v presvedčení, že v prípade nehnuteľnosti nemôžu šliapnuť vedľa. Až potom začali zisťovať nuansy pravidiel územného plánu, starostlivosti o pamiatky či špecifiká miestneho trhu.

    „Je sexi povedať – kúpil som budovu v centre mesta. Ale málokedy si kupujúci urobia prehľad, koľko ich vyjde rekonštrukcia, majú premrštené predstavy o cenách nájmu kancelárskych priestorov, zisťujú, že vložené náklady sa im vrátia až po mnohých rokoch a podobne.“

     

    Projekt apartmánových domov Hillside na Kubínskej holi. Foto: archív BL

    Príklad? Jeden nemenovaný slovenský podnikateľ z oblasti stavebníctva. Časť výnosov z podnikania pretavil do hotela v kúpeľnom mestečku. Po čase zistil, že okolité penzióny vyplácajú svojich pracovníkov načierno a keďže chce podnikať poctivo, nedokáže im konkurovať cenou. Zúfalý sa napokon rozhodol z biznisu vycúvať a hotel predal na splátky Buknovi a Laurinčíkovi.

    „Vymysleli sme, že z toho urobíme apartmánový dom, pustili sme sa do práce a o osem mesiacov sme z projektu exitovali so ziskom predajom všetkých apartmánov, pričom nám ešte zostal pozemok,“ hovorí oravský developer.

    Nehnuteľnosti v strese

    Revitalizácia starej nehnuteľnosti sa im oplatila aj pri ďalšom projekte. Bytový dom v peknej lokalite na hraniciach Martina a Vrútok získal v reštitúcii lekár pôsobiaci už dlhé roky v Bratislave. No získal ho aj s nájomníkmi, ktorí dom „vybývali“.

    Budova vyzerala strašidelne a mala v okolí takú zlú povesť, že po zotmení ju ľudia radšej obchádzali po druhej strane ulice. „Po rokoch snaženia sa vlastníkovi podarilo nájomníkov presťahovať do inej lokality a hľadal niekoho, kto by zdevastovaný dom kúpil,“ hovorí Bukna.

    „Vybývaný“ bytový dom vo Vrútkach získal novú podobu a prestal strašiť okolie. Foto: BL

    Dvojica z Oravy zacítila ďalšiu príležitosť, ako rýchlo a bez veľkých nákladov priniesť na trh pekné a funkčné byty. Dom očistili až na tehlu, v podkroví pridali pár bytov a celý projekt podriadili myšlienke ideálneho bývania pre rodiny s deťmi.

    Veľký pozemok vo vnútrobloku premenili na park s ihriskom a súkromné parkovacie miesta pre vlastníkov bytov. Územný plán ostal zachovaný, byty sa rozchytali ako teplé rožky.

    Prestup do developerskej ligy

    Po druhom úspešnom projekte sa dvojica rozhodla opustiť istotu doterajších zamestnaní a naplno sa pustiť do práce, ktorá ich baví najviac. „Aktuálne máme na konte už 11 projektov a stále nás to veľmi baví,“ hovorí Bukna.

    A hoci spočiatku išlo len o malé projekty, banky začali developerom dôverovať a podnikatelia sa presunuli k ambicióznejším zámerom. Výstavba apartmánových domov Hillside v lyžiarskom stredisku Kubínska hoľa im vyniesla tento rok takmer šesť miliónov eur, apartmány v Bešeňovej ďalších tri a pol milióna eur.

    Značka Bukna a Laurinčík sa tým zaradila medzi najväčších developerov na severnom Slovensku.

     

    Vizualizácia novej podoby chátrajúceho hotela Panda vo Vysokých Tatrách. Foto: archív BL

    S väčšími projektmi však prišli aj väčšie problémy. Pri výstavbe v blízkosti prírodných rezervácií sa ozvali ochranári, miestni obyvatelia rozbehli petície.

    „Rešpektujeme okolie a ľudí, ktorých sa dotýka naša činnosť a máme zásadu, že všetkým dopredu vysvetľujeme, čo, prečo a ako ideme robiť a počúvame ľudí, čo chcú a čo nechcú oni. Ak sme však v súlade s územným plánom, ideme si za svojím. Zatiaľ to funguje a ľudia otvorenú komunikáciu oceňujú,“ uzatvára Bukna.

    Zdroj: www.forbes.sk

    Ako sa na navždy zbavíme škaredých panelákov!

    Bodaj by u nás prešlo takouto kreatívnou obnovou čo najviac panelákov. To, čo dokázal ateliér GutGut so starou bytovkou v Rimavskej Sobote, je nevídané. Samozrejme, obrovské uznanie patrí aj investorovi. Tomuto hovoríme pridaná hodnota.  Nie je to úplná novinka, ale práve pre inšpiráciu sa k nej opakovane musíme vracať.  Prečítajte si o tomto počine viac a na konci článku si nezabudnite pozrieť video. (Zdroj článku https://createspace.sk/)

    SLO­VEN­SKÍ ARCHI­TEKTI BODUJÚ

    Toto je spô­sob, ako sa navždy zba­víme ška­re­dých pane­lá­kov! Ak niečo dáva slo­ven­ským mes­tám nádych komu­nizmu, tak sú to pane­láky. Celé síd­liská nepek­ných domov, často pra­vi­delne uspo­ria­da­ných do blo­kov, sú jas­nou pri­po­mien­kou toho, kto tu kedysi vlá­dol. Po páde komu­nizmu mnohí volali po zbú­raní pane­lá­kov, už len z dôvodu, aby sme zabudli na našu nepeknú his­tó­riu. To je však pocho­pi­teľne eko­no­micky nemožné a nesku­točne neefek­tívne. Len v Bra­ti­slave žije v tejto forme výstavby 130 000 ľudí a zaria­diť také­muto počtu ľudí nové uby­to­va­cie kapa­city je zhola nemožné. Archi­tekti zo slo­ven­skej firmy Gut­Gut však našli rie­še­nie a doká­zali zdan­livo nemožné. Pozri sa, ako sa zo sta­rého hnus­ného pane­láku dá uro­biť krásne a moderné býva­nie.

    GUTGUT

    GutGut je inovatívny slovenský architektonický ateliér pod vedením architektov Štefana Polakoviča a Lukáša Kordíka. Venujú sa tvorbe menších dizajnérskych prvkov cez navrhovanie budov až po urbánizmus. Ich známe realizácie ako bytový dom na Dunajskej ulici v Bratislave, rekonštrukcia panelového bytového domu v Rimavskej Sobote, alebo konverzia industriálneho objektu Mlynica v Bratislave sa opierajú o medzinárodú skúsenosť. GutGut je laureátom ceny ARCH a viacnasobný laureát Ceny za architektúru CE-ZA-AR.

    PANE­LÁK

    Hovorovo „pane­lák“ – prvé panelové domy sa objavili v Holandsku po prvej svetovej vojne. V Nemecku sa objavili v roku 1923, prvý blok panelových domov bol postavený v roku 1939 v Paríži. Stavba panelových domov slúžila ako rýchle a lacné bývanie, avšak nikde v západných krajinách sa nestavali v takom masovom meradle ako vo východnom bloku. Západná Európa od ich stavby upustila už v 70. rokoch, vo východnej Európe sa stavali až do začiatku 90. rokov 20. storočia. S ich výstavbou sa prestalo po páde komunistického režimu (posledné panelákové sídlisko na Slovensku, Hájik v Žiline bolo dokončené až v roku 2007). Idea takto stavaného domu bola v zásade dvojitá, zníženie nákladov a náročnosti stavby. Priemerná úžitková plocha bytov v panelových domoch je 62,29 m2.

    NÁDYCH KOMUNIZMU

    Dodáva mestám nádych komunizmu. Na videu je uká­zané, ako Gut­Gut doká­zal starý pane­lák kom­pletne pre­ro­biť na moderné býva­nie, kde nechý­bajú spo­ločné pries­tory ako sauna, posil­ňovňa či kavia­reň. Mono­tónne byty nahra­dili moderné pries­tory a rôzne typy apart­má­nov. Samoz­rejme nech­ceme, aby našimi mes­tami stále z ulíc dýchal komu­niz­mus, no volať po ich zbú­raní nepo­va­žu­jem za triezve. Práve archi­tekti z Gut­Gut nám všet­kým uká­zali, čo všetko sa dá s takým sta­rým pane­lá­kom uro­biť a kom­pletne tak zbú­rali stigmu, že tieto budovy sú už nepou­ži­teľné. Nie len zatep­ľo­va­nie spo­jené s fasá­dou vo far­bách kaná­rika. Toto je sku­točná cesta, ako spra­viť naše mestá kraj­šie a moder­nej­šie a premeniť pôvodný panelák na oázu bývania. Panelák a jeho premena! Gut job, Gut­Gut! Viac zaujímavostí z oblasti dizajnu a architektúry: DIZAJN , ARCHITEKTÚRA   

     

    Zdroj: https://createspace.sk/  

    Naša najlepšia investícia v tomto roku

    Od januára do septembra tohto roku (2020) sme vo firme zabezpečili 15 školení, ktoré dokopy trvali 1 300 minút (cca 22 hodín). Jedného školenia sa zúčastnilo v priemere 8 ľudí, takže spolu sme školeniam venovali 10 400 človeko minút (cca 174 človeko hodín). Počas školení ľudia nepracujú, teda tento čas je zdanlivo jalový. Keď k tomu pripočítame cenu samotných školení, prostriedky a čas potrebný na ich prípravu, náklady sú vysoké. V našom prípade je to približne na úrovni 8 tisíc eur ročne.

           

    Ako však už nadpis napovedá, náklady na vzdelávanie sú najlepšou investíciou, akú sme boli schopní v tomto, ale aj iných rokoch, urobiť. Znie to ako klišé, možno to aj klišé je, ale na tom vôbec nezáleží. Podstatné je, že návratnosť investície sa prejavuje v dvoch rovinách: 

    1. Každé školenie je investíciou do “hlavy” zamestnanca. Vďaka lepšej hlave dokáže jedinec napredovať, dokáže riešiť ťažšie úlohy, je úspešnejší a ak sa mu darí, práca ho viac baví a logicky sa mu dostáva viac rešpektu od kolegov a obchodných partnerov. Následne prichádzajú zaujímavejšie projekty, väčšie výzvy, viac zodpovednosti, vyššia výplata, atď. Vďaka rastu lepšie zvládneme aj úlohy v osobnom živote. Jednoducho sme lepší. Bystrí pracovníci tento benefit chápu a vážia si ho oveľa viac, ako vecné alebo nepeňažné výhody (autá, wellness pobyty). Najväčším bonusom pre človeka je, že ak raz zmení pôsobisko, plnú hlavu si zoberie so sebou.
    2. Bežná firma stojí na ľuďoch. Je to ďalšie klišé, ale pravdivé. Naša firma má 10 ľudí, ktorí sa napr. svojou činnosťou minulý rok postarali o 2 mil. obrat. Ak vzdelávaním dosiahneme len 2 % zlepšenie obratu (ostatné  premenné zachované), prinesie nám to dodatočných 40 tis. eur. Investícia do vzdelania vo výške 8 tis. eur sa nám zhodnotí vo výške 500 %. Samozrejme, príklad je veľmi zjednodušený a nehodí sa na každú firmu a zamestnanca rovnako. Ale princíp platí.

     

    Vzdelávanie má aj ďalšie benefity. Pomáha vytvárať kultúru pokroku, kontinuálneho zlepšovania, inovácií a priťahuje talentovaných ľudí s chuťou rásť. Vzdelávanie môže byť pestré, nemusí sa vždy úzko týkať nášho hlavného biznisu, a preto aj často zabaví a osvieži. Špičkovo zvládnutá prvá pomoc, škola šmyku alebo škola prežitia v divočine vám alebo vašim blízkym môže zachrániť životy. A to stojí za to.

     

    Takže covid – necovid, stále budeme investovať do kvalitných kurzov a tréningov pre náš cenný tím. Ak máte nápady a tipy na dobré programy alebo kurzy, určite nám dajte vedieť (info@buknalaurincik.sk). Budeme veľmi vďační.