Ak vás titulok nášho blogu zaujal alebo prekvapil, bolo to naším cieľom. Nasledujúci text považujeme za veľmi dôležitý. Možno sa spoločne zhodneme na tom, prečo naša krajina nevyzerá tak dobre, ako napríklad Francúzsko. Diváci Tour de France majú každoročne okrem svetovej cyklistiky, možnosť sledovať krásnu francúzsku krajinu, ktorá nie je zhanobená necitlivými zásahmi človeka tak, ako tá naša. A ak ste si to ešte nevšimli, skúste sa počas tohtoročnej tour v televízii sústrediť na to, ako vyzerajú francúzske mestá a obce. My si to všímať opäť budeme.
Slovensko vs. Francúzsko
Slovensko je prekrásna krajina. Ak niečo kazí tento dojem, sú to len a len zásahy človeka. Zásahy človeka do krajiny sú prirodzeným javom. Potrebujeme bývať, pracovať, jazdiť autami. Stavať sa preto musí. Záleží však na kvalite týchto zásahov. A práve v tom vidíme najväčší rozdiel medzi nami a napríklad Francúzmi. Oni stavajú krásne mestá a obce, ktoré pôsobia uhladene, príjemne a nič nás na nich negatívne nevyrušuje. My dokážeme jednou nepodarenou stavbou alebo obyčajným neporiadkom pokaziť susedstvo, ulicu, obec, ba aj dolinu. Prečo to tak je?
Regulácia a sloboda jednotlivca
Či ide o Francúzsko, Veľkú Britániu, USA alebo Slovensko, úplne na začiatku sú všade stanovené základné pravidlá zásahov do krajiny. Väčšinou vo forme regulatívov obsiahnutých v územných plánoch, územných plánoch zón alebo v schválených urbanistických štúdiách.
Regulatívy jednoducho určia, kde sa nesmie stavať vôbec, kde sa môžu stavať priemyselné stavby, kde obydlia, kde verejnoprospešné stavby, rekreačné stavby a podobne. Ak sa niekde môžu stavať obydlia, tieto pravidlá nám môžu ďalej napríklad určiť výšku stavieb, sklon striech, odtiene fasád, uličnú čiaru, objem stavieb, index zastavanosti, index podlažnosti, index zelene. Regulatívy pripravujú odborne spôsobilé osoby. Väčšinou architekti, ktorí sa venujú urbanizmu. V drvivej väčšine majú cit pre svoju robotu a keby bolo len na nich, naša krajina vyzerá tak, ako tá francúzska. Všetky rozhodnutia, ktorými sa povoľujú stavby by mali vychádzať v prvom rade z takto nastavených regulatívov a stavebníci by ich mali rešpektovať.
Regulatívy nám však neprikazujú čo presne máme a nemáme stavať. Dávajú nám len usmernenia, vymedzujú nám určité základné hranice, a pritom nám ponechávajú dostatočný kus slobody. Ak našu slobodu využijeme v rámci regulatívov, sme presvedčení, že akékoľvek zásahy do krajiny dopadnú dobre.
Realita a katastrofa
Prečo to teda u nás niekedy vyzerá tak strašne? Preto, lebo kašleme na pravidlá. Staviame na čierno a nič nerešpektujeme. A potom sa čudujeme, keď nám sused, na ulici dvojpodlažných domov, postaví dom päťpodlažný a natrie ho na ružovo. Alebo, keď si váš sused zaparkuje do záhrady rodinného domu starý kombajn, dve tatrovky a urobí si tam dielňu a sklad materiálu. Tie pravidlá sú tu preto, lebo tu nežijeme sami. Môj sused svojím správaním ovplyvňuje aj moju kvalitu života, hodnotu mojej nehnuteľnosti a celkový estetický zážitok (alebo des), ktorý z prostredia okolo seba mám. A naopak, ja ovplyvňujem suseda. Ak budeme všetci spoločne prísne rešpektovať pravidlá, môžeme stavať koľko chceme. Krajinu si nepokazíme a bude tu pekne.
Niekto môže namietať, že vynucovanie pravidiel majú zabezpečiť úrady. Sčasti súhlasíme. Úrady by mohli byť tvrdšie. Mohli by odstraňovať stavby, ktoré nerešpektujú regulatívy a stavebné povolenia, a tak by dali jasný signál tým, ktorí berú porušovanie pravidiel ako samozrejmú vec. Ale hlavná chyba je inde. Keď niekto postaví stavbu na čierno alebo v rozpore s územným plánom, neviete si predstaviť tie tlaky na úradníkov, aby to nechali tak. Extrémny tlak nie je vyvíjaný na toho, kto porušil pravidlá, ale na toho, kto ich má vynucovať. Keby sa celá spoločnosť postavila za úradníka, ktorý chce situáciu riešiť tak, ako sa má, vyzeralo by to inak. Veď si len skúsme predstaviť čo by sa dialo, keby sme si postavili niečo v rozpore s regulatívmi na tradičnej ulici v Británii.
Na druhej strane treba povedať, že ľudia sú niekedy právom zúfalí z pomalého postupu úradov pri prijímaní a aktualizovaní územných plánov, respektíve pri iných legislatívnych zmenách, ktoré im bránia v prirodzenom rozvoji. A tak tie pravidlá jednoducho porušia. Ani jedno, ani druhé, nie je dobré.
Naše projekty
Naša firma realizuje niekoľko projektov v oblasti atraktívneho lyžiarskeho strediska Kubínska hoľa. Stretli sme sa aj s názormi, že to tam ideme celé zastavať. Verejnú kontrolu a konštruktívnu kritiku vítame a teší nás, že môžeme s čistým svedomím povedať, že všetky naše projekty sú plne v súlade s platným územným plánom a projekty Mačičkovo 1 a Mačičkovo 2 majú dokonca predpísaný maximálny koeficient zastavania 15 %. Znamená to, že z celej plochy riešeného územia o výmere 30 000 m² (cca 6 futbalových ihrísk) bude zastavaných len 4 500 m², pričom v zastavaných plochách sú už započítané aj odstavné miesta pre autá, chodníky atď. Ďalšími regulatívmi sú napríklad drobná mierka stavieb, rešpektovanie regionálneho tvaroslovia, šikmé strechy s predpísanými stupňami sklonu, uličné čiary. Vysadíme viac ako 200 stromov, čo je nad rámec povinností, ktoré nám určujú pravidlá v danom území.
Ešte sa to u nás úplne nenosí, no my sme hrdí na to, že dodržiavame pravidlá. Pevne veríme, že všetci stavebníci, ktorí si v našich projektoch pozemky kupujú, budú rešpektovať stanovené regulatívy a budú si tak dobrými susedmi, ktorí si navzájom zachovajú a vytvoria krásne prostredie. Krajšie, ako vo Francúzsku.